Psychológia obezity (časť. 1)

Autor: mdiet .sk | 4.2.2015 o 7:03 | Karma článku: 4,47 | Prečítané:  1203x

Téma psychologických príčin obezity je, ak sa chceme vážne venovať téme obezity, neobíditeľná. Článok je snahou o nahliadnutie do problematiky obezity z pohľadu psychosomatického.  Psychosomatiku môžeme veľmi zjednodušene považovať  za proces analýzy súvzťažností psychických príčin a telesných príznakov. U väčšiny ostatných telesných príznakov je relatívne jednoduchšie vypátrať korene ich príčin vo svete psychiky. Obezita je jednou z tém kde je tých príčin viac, sú vrstvenejšie a ich vzťahy komplikovanejšie. Toto zanechalo stopou aj na nasledujúcom texte, ktorý napriek snahe o jednoduchosť a stručnosť túto skutočnosť odzrkadľuje. 

V praxi zažívame, a to častejšie ako je nám milé, že po redukcii hmotnosti prostredníctvom niektorej z diét, sa nám hmotnosť postupne vracia k pôvodným hodnotám, dokonca tieto aj prekonáva. Deje sa to napriek neraz nemalým investíciám, či už času venovaného zmene stravy, času potrebného na pohybové aktivity, investíciám finančným a nezanedbateľná sa javí aj emočná investícia v podobe aktivácie vôľových a motivačných hybných síl na prekonávanie  výkyvov nálad a chutí.  Po toľkých obetiach je potom sklamanie zo zlyhania veľmi zraňujúce, a každý ďalší pokus s nejakou novou diétou ten pocit bezmocnosti a zlyhávania len prehlbuje a vedie často až k úplnej rezignácii. Naliehavosť otázky „prečo je to tak“ je odôvodnená. O to viac, že sa často týka ľudí ktorý majú pevnú vôľu, silnú motiváciu (estetickú, zdravotnú), ani disciplína im nie je cudzia a predsa, tukové vankúšiky sa po čase opäť vracajú, a aj v prípade, že to všetko dlhodobo ustoja a udržujú si svoju vysnívanú hmotnosť, necítia sa duševne vyrovnaný, o spokojnosti, či šťastí ani nehovoriac.

Otázku „prečo“ si samozrejme kládli aj odborníci venujúci sa liečbe obezity. A dnes je už zrejmé, že liečba obezity musí byť komplexnejšia a má sa zaoberať aj myslením a emóciami a vôbec venovať sa psychickým príčinám porúch hmotnosti. Stáva sa zrejmým, že starostlivosť zameraná na psychické príčiny obezity sa musí stať nedeliteľnou súčasťou jej liečby.

Týmto článkom by som rád prispel k tomu aby sa k otázke porúch hmotnosti pristupovalo aj z pohľadu poznania psychických príčin, teda tých príčin ktoré stoja ako hybné sily za neprimeraným príjmom potravy. Pokúsim sa načrtnúť obraz psychiky a možnosti riešenia jednak z pohľadu psychosomatickej medicíny a následne aj postupy kognitívno-behaviorálnej terapie.

Predtým než sa na túto otázku pozrieme z pohľadu psychosomatickej medicíny, je potrebné si aspoň v základoch ozrejmiť štruktúru, anatómiu našej psychiky. Vychádzajúc z práce novodobého priekopníka v tejto oblasti C. G. Junga, môžeme načrtnúť nasledujúci obraz.

V útlom detstve sa začína vytvárať štruktúra nášho ja (poznáme to keď dieťa začína toto slovo používať : miesto „Janko je hladný“ povie „ja som hladný“).  Ak povie človek ja, oddeľuje sa už od všetkého , čo pociťuje ako nie – ja, teda ako ty. Jeho ja štiepy skutočnosť na nielen ja a ty, ale aj vnútri a vonku, muža a ženu, dobré a zlé, či správne a falošné.   Na základe prijatých hodnotových kritérií a modelov správania  (vplyv rodiny, školy, spoločnosti) o tom čo je správne, si vytvorí svoje „ja“ a rozumie tým množstvo rôznych identifikácií. Napr. som muž, Slovák, otec rodiny, učiteľ. Som aktívny, citlivý atď. Takýmto identifikáciám ale predchádzalo niekedy v minulosti rozhodovanie medzi dvoma možnosťami. „Som aktívny a pracovitý“ vylučuje formuláciu „som pasívny a lenivý“. Každá takáto identifikácia, ktorá vyžaduje rozhodnutie, necháva jeden pól tej ktorej témy akoby za dverami. A to všetko čo nechceme byť, čo v sebe nechceme nachádzať, čo nechceme prežiť a s čím sa nechceme stotožniť, tvorí náš tieň. Ako tieň (tento termín zaviedol C.G.Jung) označujeme teda súhrn všetkých odmietnutých oblastí skutočnosti, ktoré nevidíme či nechceme vidieť, a  preto ich ani nemôžeme vidieť, nakoľko sú odsunuté do nevedomia. Tieň je najväčším nebezpečenstvom človeka, pretože človeka sprevádza, bez toho aby o ňom vedel a poznal ho. Tieň sa nakoniec stará o to, aby sa nakoniec všetky ľudské snahy  a úmysly obrátili v opak. Všetky manifestácie pochádzajúce z nášho tieňa projektujeme do akéhosi sveta zla, pretože máme strach hľadať pravý prameň všetkého nezdravého v sebe. Všetko čo nemáme radi a čo nechceme, pramení z nášho tieňa. Ak sa zdráhame  prežiť istú časť skutočnosti a vyrovnať sa s ňou, nemôže to viesť k žiaducemu úspechu. Odmietaná skutočnosť nás potom núti k tomu, aby sme sa ňou zvlášť intenzívne zaoberali. Deje sa tak väčšinou prostredníctvom projekcie. Teda potlačené obsahy, ktorých si nie sme vedomí majú snahu sa zviditeľniť a dostať sa do svetla našej pozornosti. Môže sa to diať viacerými cestami. Pre naše potreby uvediem dve. Za prvé cestu snových obrazov. Za druhé je to cesta telesných príznakov. A toto je oblasť ktorej sa venuje psychosomatická medicína. Svet telesných príznakov je mnohoraký, ale mi sa vzhľadom k našej téme budeme venovať príznaku hromadenia telesného tuku, teda tučnote.

Príznak

V príznaku sa prejaví niečo, čo postihnutý nechce vedome pripustiť. Naše telo sa tu použije ako javisko pre hru, hru ktorú nechceme vidieť, a ani počuť – a tak ju teraz musíme cítiť. Keď teda pozorujeme príznaky, objavujeme v ich telesných formách (akoby v kulisách a kostýmoch, ktoré si zapožičiavajú od tela), obrazy duševného obsahu, ktorý sa v nich zobrazuje. Javisko, telo, je dôležité do tej miery, že nám sprostredkúva kontakt s obsahom, rovnako ako divadlo a jeho javisko sú veľmi dôležité pre sprostredkovanie prístupu k uvádzanému dielu.

Z fyziky vieme, že nie je možné, aby niečo zmizlo. Možná je len premena jednej formy na inú. Fyzika hovorí o zákonoch zachovania. Takisto sa nič nestráca ani v duševnej oblasti. Aj tu je možná iba zmena. S dobrým vedomím teda môžeme aj v psychológii vychádzať zo zákona o zachovaní. Duševná energia sa môže veľmi ľahko zmeniť na telesnú formu a naopak, ale nikdy sa nemôže stratiť. Psychika a telo sú spojitá nádoba a navzájom sa ovplyvňujú.

Príznaky sú vždy pravdivé a ukazujú skutočný problém, sú to signály, znamenia tieňa a všetko, čo má v živote význam, sa môže stať príznakom: či už človek pojedanie sladkostí pri každej príležitosti bičuje, alebo po nich pri prvej príležitosti túžobne siaha, oboje ukazuje, na ktorom príznaku uviazol. Rozdiel je len v tom, že maškrtník spracúva svoj problém priamo na sebe a so sebou samým, kým apoštol zdravej výživy s ním bojuje v projekcii, to jest premieta ho na iných. Maškrtníka môžeme v tomto prípade označiť jednoznačne za čestnejšieho a jeho vyhliadky na uzdravenie preto za väčšie. 

Pre nadváhu vychádza najavo, že ju musíme brať vážne tak ako každý iný príznak. Tak ako každý iný príznak, aj nadváha je „chybou“, ktorá nám môže ukázať, čo nám chýba vo vedomí do toho, aby sme boli zdraví. Forma (napr. bujné krivky alebo zreteľné brucho) a obsah (duševný vzorec v pozadí) patria spolu. Problém nikdy nemožno vyriešiť len v tele (na scéne), ale vždy aj vo vedomí (v divadelnej hre). Prestavenie scény neprinesie nijakú zásadnú zmenu, pokiaľ sa neprepíše dielo. Praktickou možnosťou je prestavba telesnej scény za súčasného prepísania scenára. Nový obsah môže stabilizovať novú formu a nová forma uľahčí prepracovanému vzorcu pevne sa postaviť na renovovanú telesnú scénu.

Napríklad ak niekto hladuje po láske a neutíši svoj hlad adekvátnym spôsobom, vynorí sa v tele ako hlad po sladkostiach. Chuť na sladkosti je vždy výrazom neuspokojeného hladu po láske. U detí to býva zreteľným ukazovateľom nedostatku lásky. Rodičia proti tomuto vyjadreniu vždy protestujú  a uvádzajú „čo všetko pre svoje deti robia“. Lenže „robiť niečo“ a „milovať niekoho“ nemusí byť nutne to isté. Kto maškrtí,  túži po láske a uisťovaní.)

Záver 1. časti

Po objasnení podstaty a zmysluplnosti príznaku si ešte musíme vysvetliť ďalšie pojmy ako sú regulátor hmotnosti, pojem vnútorného vzorca a princíp tzv. dvojramennej váhy, aby sme s ich pomocou mohli na našom probléme pracovať.

 

Použitá literatúra:

Reudiger Dahlke, Trápi vás nadváha? Chudnutie sa začína v hlave, Ikar, 2006 
Thorwald Dethlefsen, Reudiger Dahlke, Nemoc jako cesta, Aquamarin, 1995

 

Autor:

MUDr. František Križanovič, 
MWM s.r.o., M.R.Štefánika 53, 960 01 Zvolen,
mail: info@mdiet.sk
web: www.mdiet.sk

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?