Sladký život - dopad cukru na zvýšenie chuti na sladké aj napriek sýtosti

Autor: mdiet .sk | 2.2.2016 o 6:46 | Karma článku: 4,10 | Prečítané:  652x

Vieme že cukor pre nás nie je dobrý ale zakaždým, keď sa náš jazyk dotkne niečoho sladkého, tak chceme viac. Takže čo je ten dôvod pre ktorý nás cukor priťahuje aj napriek tomu že ho nepotrebuje?

Už od malička sme prednastavený aby nám chutilo sladké. V sedemdesiatych rokoch boli urobené testy na maličkých deťoch, ktoré potvrdili to čo dnes vieme. Testy prebehli nasledovne. Maličkým deťom boli podávané jedlá so sladkou, kyslou a slanou chuťou. Po konzumácii sladkého deti prejavili známky pozitívneho zážitku ako napríklad že sa usmievali sa a olizovali si pery. Po kyslej a horkej chuti pevne zovierali pery, krčili nosy a vyplazovali jazyky. Takže výsledky boli jasné. Novorodenci a dojčatá majú vrodenú preferenciu pre sladkú chuť.

Avšak, náš milostný románik s cukrom môže byť taký istý zlý ako je pre nás zlé fajčenie alebo pitie veľkého množstva alkoholu. Keď jeme cukor, receptory sladkosti na jazyku, pankrease a črevách vnímajú dva jednoduché typy cukrov a to glukózu a fruktózu. Tieto cukry sa prirodzene nachádzajú v ovocí, niektorých typoch zeleniny a v stolovom cukre. Tieto cukry  sú tiež pridávané do pečiva a do priemyselne spracovaných potravín. Telo má rado glukózu, pretože naše bunky sú na ňom energeticky závislé a keď začne glukóza vstupovať do nášho tela, pankreas začína ako reakciu na to produkovať inzulín. Mozog chápe, že metabolizujeme to čo sme práve zjedli a hovorí nášmu telu, že sme o to menej hladný. Na rozdiel od glukózy, fruktóza je metabolizovaná iba pečeňou a pretože telo nevie využiť všetku tú energiu ktorej sa mu dostáva, telo si uchová o to viac energie vo forme tukových zásob.

Spôsob, akým fruktóza komunikuje s mozgom môže byť klamlivá. Bez vlákniny v ovocí a zelenine nastáva moment, kedy leptín, hormón zodpovedný za pocit sýtosti nedokáže plniť svoju funkciu a nedostavuje sa pocit sýtosti ktorý by inak nastal. Výsledok je ten, že máme pocit hladu a pokračujeme v jedení aj keď sme práve telu dopriali dostatok kalórií.

Keď cukry začnú stimulovať receptory sladkosti na jazyku, aktivujú sa tým aj mozgové dráhy zodpovedné za odmeňovanie a vylúčia neurotransmitéry ako napríklad dopamín, ktoré nám navodzujú veľmi  príjemné pocity. No a to je aj dôvod, prečo sa dostávame do začarovaného kruhu so sladkosťami. Sladkosti nám jednoducho navodzujú príjemné pocity a tak ich jeme aj napriek tomu že by sme mali prestať.

Zrátané a podčiarknuté: naozaj nemôžeme ovládať, kedy náš mozog a telo chce niečo sladké. Avšak zníženie príjmu sladkého nám v konečnom dôsledku môže pomôcť zmierniť náš nezdravý prístup k cukru a taktiež znížiť nezdravú túžbu po ňom. 

Záver

V prípade, že hľadáte viac informácií o sladidlách a konkrétne o sladidlách nízkokalorických vhodných do procesu diéty dočítate sa o nich napr. tu.... , alebo v niektorom z našich predchádzajúcich príspevkov v tomto blogu. 

 

 

Zdroj: 

http://www.medicaldaily.com/pulse/sweet-life-sugar-impacts-brain-chemistry-increase-sweet-cravings-despite-satiety-361580

Autor:

MUDr. Richard Kozár MPH. 
MWM s.r.o., M.R.Štefánika 53, 960 01 Zvolen,
mail: info@mdiet.sk
 

Centrum Bratislava:

tel. č.: 0944 022 442

mail: info-ba@mdiet.sk
web: www.mdiet.sk

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?